Podľa ľadových sond v Antarktíde posledných 400 000 rokov dominovali glaciály, tiež známe ako doby ľadové, ktoré trvali okolo 100 000 rokov. Tieto glaciály (doby ľadové) boli prerušované interglaciálmi, krátkymi obdobiami ktoré typicky trvali 11 500 rokov. Graf 1 ukazuje ako sa menili teploty v Antarktíde počas tejto periódy. Pretože naša momentálna doba medziľadová už trvá približne 12 000 rokov, vedie to niektorých k tvrdeniu, že nová doba ľadová  sa bezprostredne blíži. Je toto tvrdenie odôvodnené?

Graf 1:zmeny teploty vo Vostoku v Antarktíde (Petit 2000) načasovanie teplejších interglaciálov je zvýraznené zelenou; náš súčasný interglaciál, Holocén, je na najvzdialenejšej pravej strane grafu.

Aby sme zodpovedali túto otázku, je nutné porozumieť čo spôsobilo zmeny mezdi glaciálmi a interglaciálmi počas tohto obdobia. Zdá sa, že cyklus je odpoveď na zmeny v orbite a náklone Zeme, ktoré ovplyvňujú množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na severnú pologuľu. Keď toto množstvo poklesne, objem letného topenia sa zníži a ľadová pokrývka sa začne zväčšovať. Naopak, toto zväčší objem slnečného žiarenia odrazeného naspäť do vesmíru, zväčšujúc (alebo zvyšujúc) trendy ochladzovania. Nakoniec sa objaví nová doba ľadová a potrvá približne 100 000 rokov.

Takže, aké sú dnešné podmienky?Zmeny v orbite aj náklone Zeme rozhodne indikujú, že Zem by sa mala ochladzovať. Napriek tomu dva dôvovdy nám vysvetľujú prečo je doba ľadová nepravdepodobná:

1. Tieto dva faktory, orbit a náklon, sú slabé a neprebiehajú v rovnakom časovom rozmedzí – rozchádzajú sa asi o 10 000 rokov. Toto znamená, že ich kombinovaný efekt by bol pravdepodobne príliš slabý, aby spustil dobu ľadovú. Museli by sme sa vrátiť v čase späť o 430 000 rokov aby sme našli interglaciál s podobnými podmienkami a tento interglaciál trval 30 000 rokov.
2. Otepľovanie z CO2 a iných skleníkových plynov je väčší ako ochladzujúci efekt očakávaný za prirodzených podmienok. Bez ľudského zasahovania by orbita Zeme spolu s jej náklonom, pokles solárneho príkonu od päťdesiatych rokov a vulkanická aktivita spôsobovali globálne ochladzovanie. Napriek tomu globálne teploty očividne stále stúpajú.

Preto môžme usudzovať, že s postujúcim sa zvyšovaním koncentrácie CO2 je návrat doby ľadovej veľmi nepravdepodobný. Namiesto toho sa teploty zväčšujú a toto zvyšovanie môže priniesť značné výdavky s málo, alebo žiadnymi výhodami.

(V českom jazyku viď viac o astronomických vplyvoch tu.)