Climate Science Glossary

Term Lookup

Enter a term in the search box to find its definition.

Settings

Use the controls in the far right panel to increase or decrease the number of terms automatically displayed (or to completely turn that feature off).

Term Lookup

Settings


All IPCC definitions taken from Climate Change 2007: The Physical Science Basis. Working Group I Contribution to the Fourth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change, Annex I, Glossary, pp. 941-954. Cambridge University Press.

Home Arguments Software Resources Comments The Consensus Project Translations About Donate

Twitter Facebook YouTube Pinterest

RSS Posts RSS Comments Email Subscribe


Climate's changed before
It's the sun
It's not bad
There is no consensus
It's cooling
Models are unreliable
Temp record is unreliable
Animals and plants can adapt
It hasn't warmed since 1998
Antarctica is gaining ice
View All Arguments...



Username
Password
Keep me logged in
New? Register here
Forgot your password?

Latest Posts

Archives

Climate Hustle

Ľudia sú príliš zanedbateľní na to, aby ovplyvnili svetovú klímu.

Čo hovorí veda...

Množstvo CO2 v atmosfére dnes rastie o 15 gigaton za rok. Ľudia do ovzdušia ročne vypustia cez tridsať gigaton CO2. Znamená to, že dramaticky menia zloženie nášho klimatického systému.

Skeptický argument...

Vyhlásiť, že ľudstvo je schopné ovplyvniť a rozrušiť tak mocné sily, ako je príroda, odzrkadľuje do seba zahľadenú aroganciu, ktorá vyráža dych. Ľudstvo je podmnožina prírody, nie naopak. Prešli sme celý kruh. Ocitli sme sa späť v dobe ktoré prevládala za čias Koperníka, kedy spoločenskí lídri určovali, čo si môžeme alebo nemôžeme myslieť. Naša planéta je opäť jedna veľká doska. (zdroj: Financial Sense University)

Sú ľudia príliš zanedbateľní na to, aby ovplyvnili globálnu klímu? Koniec koncov, naša planéta je veľké miesto. Nie je aragonaciou prehlásiť, že slabí a malí ľudia dokážu urobiť škodu na tak obrovskej planéte? Každopádne, to či môže ľudská činnosť ovplyvňovať podnebie, nie je otázkou arogancie, ale výlučne otázka čísel. Na zváženie sa nám ponúkajú hneď dva údaje.

Množstvo CO2 v atmosfére rastie o 15 Gigaton za rok

Prvé nepretržité meranie množstva CO2 v atmosfére započal v roku 1958 Charles Keeling na sopke Mauna Loa, ktorá sa nachádza na Havajských ostrovoch. Táto stanica poskytuje najdlhšie nepretržité záznamy množstva atmosférického CO2. Dnes sa hladiny atmosférického CO2 merajú v stovkách monitorovacích staníc po celom svete. Na získavanie údajov o množstve CO2 v atmosfére pre obdobia pred rokom 1958 sa analyzujú vzduchové bubliny zachytené v ľadových jadrách z hĺbok polárnych príkrovov.

Pozorujeme, že v pre-industriálnej dobe za posledných 10 000 rokov bolo množstvo CO2 na relatívne stabilnej hodnote 275 až 285 ppm. Za posledných 250 rokov sa hladina CO2 v atmosfére zvýšila o približne 100 ppm. V dnešnej dobe sa množstvo CO2 v atmosfére zvyšuje o 15 gigaton ročne.

Graf 1: Hladiny CO2 (ppm) za posledných 10 000 rokov. Modrá čiara je odvodená z ľadových jadier Taylor Dome, Antarktída (NOAA). Zelená čiara je odvodená z jadier ľadovej kupoly Law Dome, Východná Antarktída (CDIAC). Červená čiara pochádza z priamych meraní na sopke Mauna Loa, Havajské ostrovy (NOAA).

Ľudia ročne vypustia do ovzdušia cez tridsať gigaton CO2

Globálne údaje o množstve CO2 vypusteného do ovzdušia sa získavajú z medzinárodných energetických štatistík, ktoré zahŕňajú produkciu čierneho a hnedého uhlia, rašeliny a ropy na štát za rok. To znamená že môžeme spočítať nie len to, koľko CO2 sme vypustili za uplynulých pár rokov, pri použití dát OSN, ale aj odhadnúť množstvo CO2 vypusteného pri využívaní fosílnych palív pomocou historických štatistík až do roku 1715. Z toho sme zistili že emisie zo spaľovania fosílnych palív a z cementárni pokračujú v raste a že v súčasnosti sa dostali až na úroveň 30 gigaton CO2 za rok (ďalšie asi štyri gigatony ročne pochádzajú z odlesňovania a oxidácie pôd, pozn. prekl.)

Graf 2: Celkové odhady množstva uhlíkových emisií z fosílnych palív a výroby cementu, od roku 1750 do roku 2006 (CDIAC)

Inými slovami, ľudia vypúšťajú do ovdušia dvojnásobné množstvo CO2, než tam ostáva. Príroda znižuje dopad na klímu tým, že vstrebáva veľké množstvo našich CO2 emisií. Množstvo ľuďmi vyprodukovaného CO2, ktoré zostáva v atmosfére, nazývame „airborne fraction“[1]. Od roku 1958 sa tento údaj pohybuje okolo 55%.

Ako sa zisťuje prítomnosť ľudstvom vyprodukovaného CO2 v atmosfére

Bližšie informácie zo skúmania rôznych druhov CO2 v atmosfére potvrdili, že jeho stúpajúce hladiny má na svedomí človek a jeho aktivity. Atóm uhlíka má hneď niekoľko rôznych izotopov (majú rozdielny počet neutrónov). Uhlík 12 má 6 neutrónov, uhlík 13 má 7 neutrónov. Rastliny majú nižší pomer C13/C12, než ako je v atmosfére. Ak by teda zvýšené hladiny CO2 v atmosfére pochádzali z fosilných palív, mal by pomer týchto dvoch izotopov uhlíka klesať a dnes vieme povedať, že sa to v skutočnosti deje (Ghosh 2003) a že tento trend sa kryje s trendom zvyšovania globálnych emisií.

Graf 3: Ročné hodnoty nameraného CO2 zo spaľovania fosílnych palív a výroby cementu (v jednotkách gigatony uhlíka/rok), v grafe čierna linka, ročné hodnoty pomeru uhlíkov C13/C12 v atmosfére, namerané na základni na Mauna Loa, v období od roku 1981 až 2002, v grafe červené linka. (IPCC AR4)

Môžeme vidieť, že človek naozaj veľmi dramaticky zasiahol do svetovej klímy. Ak by niekoho napadlo obviňovať ľudí z arogancie, mohli by sme namietať že je skôr arogantné si myslieť, že môžeme znečisťovať bez toho, aby sme neniesli následky.

Copyright 2010 www.skepticalscience.com

[1] Airborne fraction – množstvo CO2 z antropogénych zdrojov, ktoré neabsorbuje zemský povrch a oceány. Bežná hodnota je 45 %, tzn. že takmer polovica ľuďmi vypúšťaného CO2 ostáva v ovzduší.

Translation by Michal Rovinsky, . View original English version.



The Consensus Project Website

THE ESCALATOR

(free to republish)

Smartphone Apps

iPhone
Android
Nokia

© Copyright 2017 John Cook
Home | Links | Translations | About Us | Contact Us