Sú záznamy povrchových teplôt spoľahlivé?

Čo hovorí veda...

Cieľ zlepšiť teplotné dáta je niečo, na čom sa vieme všetci dohodnúť a v tomto bode sú snahy Anthonyho Wattsa a Stevena McIntyra chválihodné. Avšak ich predpoklad, že vylepšenie teplotných záznamov odstráni alebo významne zníži trendy v globálnom otepľovaní, je klamný.

Oprava o vplyv mestských tepelných ostrovov

Keď sa zostavujú teplotné údaje, v ústavu GISS v NASA pracujú veľmi ťažko, aby odstránili každý možný vplyv z mestských teplotných ostrovov. Porovnávajú mestské dlhodobé trendy so susediacimi vidieckymi trendami. Potom prispôsobia mestské trendy tak, aby pasovali s vidieckymi. Proces je detailne popísaný na webstránkach NASA (Hansen 2001).

Vo väčšine prípadov bolo mestské otepľovanie malé a neprekračovalo rozmedzie neistôt. Prekvapivo, 42 % mestských trendov je relatívne chladnejších k ich vidieckemu okoliu, keď sú stanice umiestnené v chladných ostrovoch (park v meste). Fakt je, že sú si vedomí efektu mestských ostrovov a keď analyzujú teplotné záznamy, robia riadne opravy. Viac o mestských tepelných ostrovnoch...

Klimatický audit a porucha „Y2K“ z NASA

Objav Stevena Mclntyrea o poruche v GISS teplotných dátach je impozantný úspech. Bezpochyby je to trápna chyba na strane NASA. Ale aký má význam?

Graf 1 porovnáva globálne teplotné trendy s pred a po úprave. Predtým, ako bola objavená chyba, trend bol 0,185 °C za dekádu. Po korekcii trend ukazoval stále 0,185 °C za dekádu. Zmena globálneho priemeru bola menej ako jedna tisícina stupňa. Viac o NASA's Y2K glitch...

Graf 1: globálne teplotné anomálie pred (čevené štvorce) a potom (čierne kosoštvorce), čo bola uplanená „Y2K“ NASA korekcia (Open Mind).

Ďalšie línie evidencie pre rastúce teploty

Trendy povrchových teplôt sú tiež potvrdené z mnohých nezávislých zdrojov:

• Povrchové teplotné analýzy od NASA GISS objavili silnú zhodu s dvoma nezávislými analýzami od Záznamu globálnej teplotne od CRU a NCDC.

• Balónové merania počasia objavili, že od r . 1975 do 2005 sa globálna priemerná teplota blízko povrchu zvyšovala približne o 0,23 °C za dekádu.

• Satelitné merania teplôt spodných vrstiev atmosféry ukazujú stúpanie teploty medzi 0,16 °C a 0,24 °C za dekádu od roku 1982.

• Rekonštrukcie teplôt z ľadových jadier ukázali, že 20. storočie bolo najteplejšie z posledných piatich storočí a potvrdili tak výsledky skorších proxy rekonštrukcií.

• Povrchové teploty mora, rekonštrukcie z pevninských vrtov a oceánske teploty všetky ukazujú dlhodobé trendy v otepľovaní.

(Koncept prekladu Kristína Tabačková, upravil a zverejnil J. Hollan)